/ru/
побаиваться; опасаться
/en/
avoid; (prisibijoti) be rather afraid (of)
склонение/спряжение слова
глагол| indicative. | ||||
|---|---|---|---|---|
| present | past | past frequentative | future | |
| 1p.sg. | privengiu | privengiau | privengdavau | privengsiu |
| 2p.sg. | privengi | privengei | privengdavai | privengsi |
| 3p.sg. | privengia | privengė | privengdavo | privengs |
| 1p.pl. | privengiame, privengiam | privengėme, privengėm | privengdavom, privengdavome | privengsim, privengsime |
| 2p.pl. | privengiat, privengiate | privengėt, privengėte | privengdavot, privengdavote | privengsite, privengsit |
| 3p.pl. | privengia | privengė | privengdavo | privengs |
| subjunctive. | ||
|---|---|---|
| sg. | pl. | |
| 1p. | privengčiau | privengtumėm, privengtumėme, privengtume |
| 2p. | privengtumei, privengtum | privengtumėt, privengtumėte |
| 3p. | privengtų | privengtų |
| imperative. | ||
|---|---|---|
| sg. | pl. | |
| 1p. | privenkim, privenkime | |
| 2p. | privenki, privenk | privenkit, privenkite |
| 3p. | teprivengia, teprivengie | teprivengie, teprivengia |